NIE a príbeh
jedného priateľstva

dr. Eva Boštjančič, psychologička

Život je náročný, zložitý, stále pred nás kladie nejaké výzvy - niečo o tom viem. Naše hodnoty, názory, presvedčenia a osobnosti sa stále menia. Len zriedkavo zostane priateľstvo alebo partnerstvo rovnaké 20, 30 či 40 rokov - to by ste sa vy a tá druhá osoba museli meniť podobným tempom.

Príbeh jedného priateľstva

Mám - či skôr mala som - priateľku z detstva. Boli sme spolužiačky z triedy, chodili sme spolu do dievčenských skautských a letných táborov a vďaka nej som dokonca absolvovala strednú odbornú pedagogickú školu. Klebetili sme o spolužiakoch, ktorí ako prví nosili džínsy Benetton, navzájom sme sa podporovali vždy, keď niektorá z nás nezvládla test z matematiky. Snívali sme o svojich budúcich rodinách, o menách našich detí, o tom, ako z nás budú rešpektované manželky, matky, domáce panie, podnikateľky, ale najmä navždy najlepšie priateľky. Obidve sme odišli študovať na vysokú školu - ona ekonómiu a ja psychológiu.

Ako život bežal, už sme neboli dve, ale traja, štyria, piati.... Vydala som sa a mala tri deti, kým ona ostala sama. Hľadala si partnera tak aj onak, ale žiadny vzťah jej nevyšiel. Nastúpila do verejnej funkcie, kým ja som sa stala podnikateľkou s večnou starosťou o peniaze a ako s nimi vyjsť.

Naďalej sme sa pravidelne raz za týždeň stretávali pri šálke kávy, no ako život prinášal zmeny, začali sa meniť aj naše rozhovory. Ako budúca matka som chcela hovoriť o svojom tehotenstve, no ju to veľmi nezaujímalo. Neskôr, keď som čakala druhé dieťa, chcela som sa rozprávať o svojich materských starostiach a o neistote, či budem schopná ľúbiť dve bezbranné bytosti, no cítila som sa nepochopená. Začala som záhradníčiť, ona behať maratón - čo bolo zasa úplne nepochopiteľné pre mňa. Zdalo sa, že nemáme nič spoločné. Potom som čakala tretie dieťa. Či bolo alebo nebolo plánované, nie je podstatné. Neustále mi hovorila, že toto mi nebolo treba, že už aj tak mám dosť ťažký a zložitý život a že naše priateľstvo už nie je to, čo bývalo...s tým posledným som musela súhlasiť.

A tak som povedala NIE. Povedala som NIE priateľke z detstva. Naše cesty boli roky súbežné, občas sa prekrížili, no keď sme prekročili 35-ku, definitívne sa začali rozchádzať. Niekoľko dní predtým, ako k tomu došlo, som nemohla spať a položila som si otázku, prečo by som sa s ňou mala naďalej priateliť, keď už pri nej necítim tú pohodu a podporu ako pretým. A tak som sa rozhodla povedať NIE priateľstvu, ktoré ma oberalo o energiu a z ktorého som sa už nevedela tešiť.

Dynamika priateľstva

Naše správanie sa odohráva v určitých vzoroch. Spúšťačom určitého správania býva potreba - napríklad potreba sociálneho kontaktu u ženy, ktorá potrebuje mať niekoho, s kým sa môže len tak porozprávať, alebo u muža, ktorý potrebuje niekoho na rozoberanie chlapských vecí. Rozhovory po telefóne, pri pohári vína či káve, stretávanie sa na športových podujatiach, to všetko sú typy správania sprevádzané emóciami. Spokojnosť, šťastie, humor sú pre nás odmenou, kým napätie, nevraživosť, sklamanie predstavujú trest, teda nespokojnosť. Ak sa pri priateľovi či priateľke cítime dobre, spätná väzba je pozitívna a na ďalšie stretnutie sa tešíme. Ak to tak nie je, rozhodne by sme s tým mali niečo urobiť. Povedať stop, NIE.

Komfortná zóna poskytuje „komfort“

Ľudia radi zotrvávajú v niečom, čo poznajú. Cítime sa tak bezpečne. Život je jednoduchý, pohodlný, nemusíme investovať energiu navyše a máme pocit, že je to správne. No nie vždy je to tak. Funguje to len pri dokonalých veciach - dokonalej hudbe, dokonalých imaginárnych bytostiach, možno pri dokonalých priateľoch. No keď danú osobu spoznáme lepšie (v neplánovanej situácii - v kritickej situácii, pod tlakom), uvedomíme si, že nikto nie je dokonalý a že všetci máme svoje dobré aj zlé stránky, odlišné hodnoty a názory, ktoré sa nedajú prehliadať.

Povedať NIE je ťažké

Každý typ správania sa dá zmeniť, no vyžaduje to energiu, vôľu, motiváciu - chce to silnú túžbu po zmene. Zvyčajne investujeme energiu tam, kde predpokladáme, že sa nám to vráti v podobe budúceho výsledku, určitého zisku pre nás samých. Ak chýba silná vôľa a dostatok energie, zmena určite nenastane. A potom sú okolo nás ľudia, ktorí súdia len na základe toho, čo vidia, a nie toho, čo sa v našich životoch v skutočnosti odohráva.

Povedzte NIE a stojte si za tým

Keď som sa rozhodla pre zmenu a pre ukončenie svojho vzťahu s priateľkou, rozhodla som sa vyhýbať sa všetkým kontaktom s ňou. No ako nestlačiť tlačidlo „prijať“, keď sa mi na telefóne objaví jej meno, nenapísať jej mail s prosbou o odborný názor či nepovedať jej, že som trošku zhodila? V takom prípade môžem uplatniť bdelosť - keď mi príde na myseľ, snažím sa pristaviť sa pri tom. Sledovať, aké pocity to vo mne vyvoláva - som napätá, unavená či dokonca vystrašená? Ako dýcham (zhlboka, plytko, rýchlo)? Čo sa deje s mojimi myšlienkami (premýšľam o priateľke, ale mám potrebu tie myšlienky potlačiť, utiecť od nich)?

Aby sme si zmenu udržali, musíme sa so zvedavosťou pozorovať. Mali by sme sa sledovať, skúmať vlastné hĺbky, uvedomovať si danú chvíľu. Mali by sme opustiť staré, strachom riadené vzorce správania a vstúpiť do prítomnosti - tu a teraz. Povedzme NIE všetkému, čo nás zaťažuje, dusí, vysáva z nás energiu. Návykom, ktorých sa chceme zbaviť. Život je dosť dlhý, pestrý a zaujímavý. Je dobré, ak sami seba spoznáte. Času na zmenu je dosť. Len ju musíte chcieť.

Ľudia radi zotrvávajú v niečom, čo poznajú. Cítime sa tak bezpečne. Život je jednoduchý, pohodlný, nemusíme investovať energiu navyše a máme pocit, že je to správne. No nie vždy je to tak.

Povedzme NIE všetkému, čo nás zaťažuje, dusí, vysáva z nás energiu. Návykom, ktorých sa chceme zbaviť.